Meditovať v chôdzi, aj to sa dá? 

Áno, tak, ako v akejkoľvek inej každodennej činnosti. Dokonca pri tom ani nemusíte ( ale môžete ) zavrieť oči. A dá sa to mnohými rôznymi spôsobmi. To, čo ich rozlišuje, je váš zámer, a to, kam zameriate svoju vedomú pozornosť. Vedomú, to znamená, že si nerobí čo chce, ale vy ste tí, ktorí ju buď smerujú, alebo minimálne pozorujú.

Chôdzu sme vybrali práve preto, lebo je tou najprirodzenejšou súčasťou našich dní, či už je to liečivá prechádzka v prírode, alebo len presúvacia chôdza 

z postele do kúpeľne. Chodiť však, respektíve presúvať sa z miesta na miesto, musíme. A nie vždy to našťastie :) ide autom. V tom najjednoduchšom návode na meditáciu pri chôdzi, by celý tento článok mohol obsahovať dve slová.

Pravá, ľavá. Pravá, ľavá. Pravá, ľavá. Pravá, ľavá.

Pravidelný rytmus striedania nôh.

To najjednoduchšie a zároveň najťažšie pomenovávanie toho, čo práve robíme. Nepredbiehať to, kde sme, ale zároveň, ani nebyť pozadu. Len donekonečna pomenovávať svoj vlastný krok. Technika síce veľmi jednoduchá, ale keďže náš krok sa neustále mení, či už terénom, po ktorom kráčame, vďaka našej kondícii, alebo len preto, že žiadny krok nie je rovnaký, vyžaduje veľmi veľkú a neustálu pozornosť. A práve preto sa oplatí ju používať vždy, keď je pred nami udalosť, pri ktorej sa potrebujeme veľmi sústrediť, alebo  keď sa potrebujeme lepšie koncentrovať. Napriek tomu, nie je energeticky náročná a v podstate je to oddych pre náš mozog, vo chvíľach , keď už nevládzeme premýšľať a máme vecí plnú hlavu.

Na tú chvíľu tam totiž ostane len jedna jediná vec - náš vlastný krok. Je to skvelý spôsob, ako pustiť z hlavy nadbytok informácií, navyše oveľa jednoduchší, ako sa o niečo podobné snažiť v sede a nehybnosti.

Ak chceme pridať trochu viac meditačnej práce, môžeme našu pozornosť rozšíriť a ku samotnému kroku si začať všímať aj svoj dych. Možno pomenovať nádych a výdych, či prípadné zakopnutie. Možno sledovať natiahnutie a klesanie tela. Alebo čokoľvek iné, čo je pre nás v našom pohybe výrazné. 

Pohyb rúk? Dotyky chodidiel a zeme?

V tejto fáze je výborné trošku uvoľniť oči, a nechať rozostrieť zrak. Vnímať kam kráčame, ale nepozorovať detaily okolia. Vnímať všetko a nič.

Ďalší stupeň meditácie v chôdzi je rozloženie kroku. Znamená to oproti predchádzajúcej technike absolútne spomalenie. Zo začiatku, len spomaliť chôdzu a najmä udržať ju pomalú, je práca sama o sebe.

Vyskúšajte, pekne postupne, ako sa dá natiahnuť spomínaná ranná chôdza do kúpeľne. 

Náš rekord v rozsahu 3 metrov je 20 minút. Potom už telo zavelilo na odchod :)

Tu už začíname vnímať jednotlivé fázy samotného kroku - kráčame nádherne spomaleným, priam slimačím tempom. Než príde samotný krok, môžeme vnímať zámer zdvihnúť nohu - niekde v stehne, boku, bruchu alebo hlave. Samotnú prácu svalov, nádvih nohy a odlepenie chodidla od zeme. Maximálnu výšku zdvihu a následné klesanie chodidla, dotyk päty a chodidla so zemou a koniec samotného kroku. Ten sa končí presne v okamihu, kedy prichádza zámer, často veľmi nevedomý, presunom váhy tela a zámerom začať dvíhať druhú nohu. Vtedy, celá pozornosť prechádza k nového kroku a začíname úplne odznova. Verte mi, chce to istú dávku odhodlania a zaujatia, ale aj hravosti a ľahkosti, aby sme si techniku užili a neboli rozladení hneď, ako pozornosť privolá najbližšie spievajúci vtáčik. Ak nás však zaujme, môžeme na chvíľu z techniky vystúpiť, možno zastať, a preladiť na techniku všímavosti - a len si uvedomiť, čo nás to vlastne zaujalo. Bol to zvuk, alebo pohyb? Spomienka, ktorá nám s tým vybehla, alebo pocit, ktorý sa zosilnil? 

V tomto momente začíname pracovať aj so svojim vnútorným svetom. Porovnávame vonkajší a vnútorný obraz skutočnosti. Pracujeme s mysľou, všímame si čo v nej prebieha, ale uvedomujeme si aj emócie a pocity tela. Len na nás záleží, kam to celé nasmerujeme, a kde budeme posielať pozornosť. A pravdou ostáva, že kam smeruje pozornosť, tam smeruje energia.  A keď dostatočne nasýtime svoje zmysly, môžeme pokračovať vo vedomej chôdzi.

Hovorí sa, že svet sa zmenšuje, vďaka našej schopnosti ho prejsť za oveľa kratší čas. Jednou z krás všímavej chôdze je to, že váš svet a s ním aj jeho možnosti, bude opäť obrovský. A s priestorom, prichádza sloboda.